Zomrel legendárny scénograf Viliam Ján Gruska

23.09.2019
Zomrel legendárny scénograf Viliam Ján Gruska Dnes 23. septembra 2019 nás v tichosti a v kruhu svojich najbližších navždy opustil slovenský scénograf, pedagóg, etnograf, dramaturg, scenárista a režisér Viliam Ján Gruska. Patril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej ľudovej kultúry, scénografie, filmovej a televíznej tvorby a umenia.

 

 

 

Z Bratislavy prišla smutná správa. Dnes (23. septembra 2019) vo veku nedožitých 83 rokov zomrela ikona slovenskej filmovej architektúry Viliam Ján Gruska. Tento ružomberský rodák zanechal slovenskej kultúre a desaťtisícom televíznych a filmových divákov neoceniteľné dedičstvo. Jeho rukami prešli scény nesmrteľných slovenských filmov ako Perinbaba, Kráľ Drozdia brada, Mahuliena zlatá panna, Šípová Ruženka alebo Sokoliar Tomáš. Výsledkom jeho celoživotného úsilia bol aj vznik množstva scénických programov venovaných významným dejinným udalostiam a výnimočným osobnostiam (Štefánik, Cyril a Metod, Bernolák, Hviezdoslav, Benka, Urban, Sládkovič, Rúfus) a mnohým základným témam našej kultúry. V roku 2018 získal národnú filmovú cenu „Slnko v sieti" za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Je aj autorom textu piesne „Daj Boh šťastia tejto zemi".

Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková a všetci zamestnanci rezortu kultúry vyjadrujú v tejto súvislosti rodine a blízkym Viliama Jána Grusku úprimnú sústrasť.

 

Životná púť Viliama Jána Grusku 

Vyrastal v učiteľskej rodine v Rabčiciach. V rokoch 1954 až 1976 pôsobil ako tanečník, sólista, pedagóg a choreograf v Lúčnici. Ako dramaturg a scénograf bol spoluautorom viacerých programov pre SĽUK. Absolvoval Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva na SVŠT v Bratislave. V rokoch 1962 až 1971 pracoval v Slovenskej televízii ako vedúci Scénografickej výroby. Neskôr pracoval ako architekt v Slovenskej filmovej tvorbe a ako scénický výtvarník v slobodnom povolaní. Od roku 1985 pôsobil ako pedagóg a docent na Katedre scénografie Divadelnej fakulty VŠMU. V roku 1990 bol predsedom Výboru Matice slovenskej. Počas svojej kariéry sa podieľal na založení a formovaní mnohých folklórnych festivalov a slávností, pre ktoré vytvoril niekoľko prírodných amfiteátrov (Východná, Detva, Myjava, Terchová a iné).

Na početných cestách po Slovensku sa popri výbere vhodných exteriérov a interiérov pre filmové spracovanie venoval výskumu, štúdiu a záchrane tradičných piesní, tancov, zvykov a zanikajúcich ľudových remesiel. Na jeho podnet vzniklo vo všetkých regiónoch Slovenska nespočetné množstvo folklórnych skupín a ľudových hudieb, ktoré sa dodnes venujú výskumu, záchrane, rekonštrukcii a prezentácii tradičnej ľudovej kultúry. Objavoval a vo svojich programoch prezentoval typy jednoduchých pracovitých ľudí, ktorí cez svoje životné skúsenosti dokázali svojou múdrosťou odovzdať súčasnému divákovi duchovný odkaz svojej doby.


 << späť
Linky