Predseda Matice slovenskej P. O. Hviezdoslav bránil ustanovizeň poéziou, pripomenuli si ho v Dolnom Kubíne

04.02.2019 MS
Predseda Matice slovenskej P. O. Hviezdoslav bránil ustanovizeň poéziou, pripomenuli si ho v Dolnom KubínePavla Országha Hviezdoslava ako predsedu Matice slovenskej z roku 1919 dnes verejnosti pripomenula Matica slovenská na podujatí pri básnikovej soche v Dolnom Kubíne. Príležitosťou na to bolo 170. výročie jeho narodenia, ako aj aktuálne 100. výročie obnovenia činnosti Matice slovenskej práve v roku 1919.

 

 

Dôstojné podujatie na pripomenutie si velikána slovenskej poézie a drámy pripravila Matica slovenská, Dom Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši a Miestny odbor Matice slovenskej v Dolnom Kubíne. Úctu mu vzdali podpredsedovia MS Marek Hanuska a Marek Nemec, predsedovia ôsmich matičných miestnych odborov, ako aj primátor mesta Dolný Kubín Ján Prílepok a starosta obce Vyšný Kubín Antonín Zámečník. Podpredseda Marek Hanuska zdôraznil: „Pavol Országh Hviezdoslav už vo svojich prvotinách v roku 1869 písal o Matici slovenskej a pri príležitosti obnovenia jej činnosti v roku 1919 napísal báseň s názvom K znovuotvoreniu Matice slovenskej. V matičnom archíve je dokonca zachovaná fotografia, na ktorej ju osobne prednáša na obnovujúcom valnom zhromaždení Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine 5. augusta 1919. Sme hrdí na to, že práve Hviezdoslav sa stal jedným zo štyroch predsedov oživotvorenej Matice slovenskej. Zaujímavé je, že spomedzi všetkých predsedov Matice slovenskej na obrazoch v  druhej matičnej budove spoznávajú študenti počas exkurzií iba Hviezdoslava.“ Spomenutú báseň predniesol na podujatí tajomník Divadelného odboru MS Peter Vrlík v odeve, aký nosil básnik. Kultúrny program doplnila FS Orava piesňami Kopala studienku a Kto za pravdu horí.

 

Kontakty Pavla Országha Hviezdoslava s Maticou slovenskou tvoria  významnú kapitolu našej národnej, kultúrnej a literárnej histórie. Pod vplyv národovca a člena Výboru MS Žigmunda Melfelbera sa dostal ako koncipient v jeho právnickej kancelárii v Turčianskom Svätom Martine už počas monarchie. Odvtedy v jeho tvorbe badať matičné povedomie. V básni Duma na rumoch, ktorú v roku 1875 zverejnili martinské Národné noviny, reagoval na maďarizačné útoky proti slovenským patronátnym gymnáziám a Matici slovenskej. Vďaka silnému národnému a matičnému presvedčeniu sa v roku 1919 v prvom Československu stal jedným zo štyroch predsedov obnovenej Matice slovenskej. Po svojej smrti v roku 1921 zanechal Hviezdoslav v spolku výrazný odkaz, ktorý v Matici slovenskej pretrváva podnes.

 

 << späť
Linky