Tvorcovia o predstavení Rodná zem Zhovárali sme sa s režisérom, choreografom aj šéfom ľudovej hudby.

23.11.2018 ŠDK
Tvorcovia o predstavení Rodná zem Zhovárali sme sa s režisérom, choreografom aj šéfom ľudovej hudby.V posledný novembrový deň bude mať svoju prvú premiéru v novej sezóne aj Balet Štátneho divadla Košice. V piatok 30. novembra uvedie o 19:00 nový autorský projekt choreografa a režiséra Ondreja Šotha Rodná zem, ktorý je zároveň vyvrcholením osláv 100. výročia vzniku Československa v košickom divadle. O novej inscenácii hovoria režisér a choreograf Ondrej Šothom, zástupca najmladšej generýácie choreografiov Marek Šarišský a vedúci ľudovej hudby Milan Rendoš.

 

Ondrej Šoth: Prechádzka našim prekrásnym Slovenskom

Čo sa vybaví choreografovi a režisérovi Ondrejovi Šothovi, keď sa povie Rodná zem?

Rodná zem je pre mňa oslavou národnej hrdosti, príslušnosti k miestu, kde sme sa narodili, kde sme zažili svojich rodičov, školy, základ svojho života. Znamená pre mňa našu prírodu, krásy Slovenska. Lebo, keď ním človek prechádza autom, tak si uvedomí, že Slovensko je prekrásna krajina. A že každý človek by mal byť na svoju zem, na zem, v ktorej sa narodil, hrdý.

 

 

Vo svojich inscenáciách sa často vraciate k ľudovému tancu. Čím je folklór pre choreografa a režiséra fascinujúci?

Folklór je naša národná identita. Keď som bol dieťa, stále som vnímal tanec veľmi oddelene. Toto je balet, toto je klasický tanec, toto je folklór. Vtedy som sa nikde nestretol s tým, že by bol súčasný tanec ovplyvnený folklórom. Aj preto som sa na začiatku svojej kariéry snažil inšpirovať ľudovým tancom. Mal som fantastických pedagógov - ako Doroteu Tóthovú, ktorá bola manželkou spoluzakladateľa SĽUk-u Štefana Tótha, ale aj Juraja Kubánku či Štefana Nosáľa. Aj ich zásluhou sa naša kultúrna identita zachovala. Dnes už veľmi málo ľudí vie, že v tom čase práve oni robili výskumy a chvíľu pred tým, ako by tradície odumreli, ich dokázali obnoviť v dvoch známych súboroch. A aj vďaka tomu sa tradície na Slovensku zachovali.

 

 

Rodná zem má byť oslavou tradícií. Dá sa povedať, kde ste čerpali viac inšpirácie a možno aj to, ktorý konkrétny región a jeho zvyky budú v inscenácii prevládať?

Príbeh začína v pohraničnom regióne Myjavy a napokon z toho bude akýsi prechod regiónmi, i keď nie všetkými. Chceme divákovi ukázať tú rozmanitosť kultúry regiónov a etník na Slovensku. Ideme cez Myjavu, Podpoľanie, Horehronie, smerom na Liptov a potom ku goralským tradíciám. Prechádzame do vítania jari, cigánskeho folklóru až po Šariš a Zemplín. Je to jednoducho taký prechod našim Slovenskom. Som rád, že sme sa na to dali. Lebo, možno trochu ako samochválu môžem povedať, že sme jediný divadelný súbor na Slovensku, ktorý tancuje klasický repertoár a tancuje aj folklór. Je to nesmierne dôležité aj pre tanečníka klasického baletu. Lebo v slovenskom folklóre je množstvo zmien dynamiky, rytmu a koordinácie pohybov. Tým je pre tanečníka zaujímavý a často komplikovaný.

 

 << späť
Linky